Náš kolega GZA si zaspomínal na koncert Oasis!


OASIS, 1. február 2006 Gasometer, Viedeň

Minulý týždeň vydal bývalý frontman kapely Oasis Liam Gallagher výborné akustické EP-čko "Acoustic Sessions" a ja som si pri jeho počúvaní zaspomínal na časy, kedy ešte ako Oasis valcovali spolu s bratom Noelom hitparády po celom svete. Aj keď sú obaja bratia stále hudobne aktívni, vďaka ich nezhodám Oasis už asi nikdy spolu nevystúpia. Ich posledný album "Dig Out Your Soul" vyšiel v roku 2008 a kapela ukončila svoju činnosť len rok na to na francúzskom festivale "Rock en Seine". Tam sa už Gallagherovci kompletne pohádali tak, že zrušili posledné vystúpenie turné s tým, že Oasis už neexistuje. Samozrejme toto asi bola len posledná kvapka. Faktom však zostáva, že od toho momentu je to medzi bratmi extrémne napäté. Boli im ponúkané obrovské sumy, aby sa vrátili, ale podľa rozhovorov, ktoré boli vydané v rámci proma k poslednej doske Liama Gallaghera "Why Me? Why Not." koncom minulého roka, to napätie medzi nimi neutícha. Dokonca sa do ich hádok už zapájajú aj ich deti, čo je pre mňa ako fanúšika kapely veľmi smutná správa. V každom prípade dnešný blog by som chcel venovať spomienke na jediný koncert Oasis, ktorý som zažil.

Oasis som začal sledovať okamžite od vydania ich prvej dosky "Definitely Maybe" z roku 1994 a od tej doby som miloval viacmenej všetko, čo títo rodáci z Manchestru vydali. Aj keď vystupovali v okolí viackrát, na ich koncert som sa dostal až po viac ako 10-tich rokoch a 5-tich albumoch. Keď v roku 2005 páni vydali svoj predposledný album "Don’t Believe The Truth", vydali sa už tradične na turné a práve toto bol moment, ktorý som si chvalabohu nenechal ujsť.

Ako som už písal, Oasis naozaj sledujem od ich začiatkov, a tak som sa na ich koncert extrémne tešil. Výborné bolo aj to, že aj napriek tomu, že Oasis boli svetová štadiónová kapela a hrávali po celom svete prinajmenšom športové haly, v susednej Viedni sa v roku 2006 predstavili v hale Gasometer, čo je formátovo priestor len pre cca. 3 000 ľudí, takže bola zaručená skoro komorná atmosféra. A tak aj bolo. Kapela mala pódium nízke, tak aby bol každý kapele blízko a za seba musím povedať, že som stál tak 3 metre od kapely. Celé to pôsobilo veľmi divadelne, kapela, opona a na nej nejaké tie nenútené svetlá. Ale poďme na samotný koncert.

Od začiatku bola v hale elektrizujúca atmosféra, na koncerte nebola žiadna predkapela, a tak všetci vrátane mňa čakali nedočkavo na začiatok koncertu. Oasis sa dostavili na pódium za reprodukovaného zvuku skladby "Fuckin’ In The Bushes" z dosky "Standing on The Shoulder Of Giants" z roku 2000. No to bolo naozaj len intro, koncert skutočne začal sériou skladieb "Turn Up the Sun" a "Lyla" z vtedy aktuálneho albumu "Don’t Believe The Truth". Na skladbách Oasis je výborné to, že sú písané ako akési hymny, a tak sa celý dav okamžite pridal ku kapele. Nálada v sále stúpala každým ďalším hitom. Prvým skutočným highlightom večera bola určite skladba "Morning Glory" z multiplatinovej a vôbec najúspešnejšej dosky kapely "What’s The Story Morning Glory" z roku 1995.

No a od tohto momentu to už išlo ako po masle. Za mikrofónom sa podľa skladieb striedali Liam s Noelom a energia medzi nimi bola dokonalá. Ich hlasy jednoducho krásne ladia a počuť ich spievať moje obľúbené veci live, bol pre mňa skutočný splnený sen. Počas večera zazneli hymny ako "Cigarets and Alcohol", "Champagne Supernova", "Bring It On Down", "Live Forever" a "Wonderwall", ktoré sme všetci spievali s kapelou ako o život. No a pri tónoch skladby "Rock ’N’ Roll Star" sa kapela odobrala z pódia.

Po pravde, už toto by stačilo na dokonalý rockový večer, ale koniec bol ešte ďaleko. Oasis sa ešte na pódium za burácania publika vrátili, aby pridali dve veci z aktuálnej dosky "Don’t Believe The Truth". Teda skladby "Guess God Thinks I’m Abel" a "The Meaning Of Soul", ale ani toto nebolo všetko. Ako predposledná totiž z pódia zaznela hitovka "Don’t Look Back In Anger", pri ktorej som si skoro vykričal hlasivky, a aby nás páni naozaj zabili, vytiahli na záver kartu, ktorú asi nikto nečakal. Záverečnou vecou koncertu bola totiž cover verzia známeho hitu kapely The Who "My Generation". Aj keď boli Oasis známi svojim arogantným správaním a výzorom, v tento večer bola kapela výborne naladená a dokonca sa bratia Gallagherovci počas koncertu viackrát usmiali. Pre mňa to bol parádny rockový večierok, na ktorý nikdy nezabudnem. Pravdou ale je, že mi v playliste aj napriek všetkému chýbalo kopec vecí. Vtipné je napríklad aj to, že z dosky "Be Here Now" z roku ´97 sa do playlistu nedostala jediná vec, ale namiesto toho sa tam našli rarity ako "Acquiesce" alebo "The Masterplan", ktoré pôvodne vyšli len ako B strany singlov "Some Might Say" a "Wonderwall". Faktom ale je, že kapela prišla prezentovať ich novinku a tú až na tri veci zahrali skoro celú.

Oasis boli dokonalou rockovou kapelou so všetkým, čo k tomu patrí a boli možno jedni z posledných z generácie, čo si skutočne môžu povedať, že žili rock´ n´ roll. No a ja som veľmi rád, že som bol pri tom.