GZA na koncerte Def Leppard!


17. jún 2019, O2 aréna Praha

Zdroj: GZA

Pár týždňov dozadu som dostal šancu urobiť pre rádio rozhovor s momentálne už oficiálnym gitaristom kapely Bon Jovi Philom X. Okrem iného sme sa rozprávali aj o jeho obľúbených kapelách a vtedy prišlo na kapelu Def Leppard. Rozprával, že oni boli jednými z tých, z ktorých hudbou vyrastal a teraz sú z nich kamaráti. Práve Def Leppard išli spolu s Bon Jovi určitú časť európskeho turné, a tak sa stretávali aj mimo pódia. Mne sa samozrejme nič podobné nepodarilo a ani nie som kamarát so spevákom kapely Joeom Elliottom, ale aj tak sa mi splnil obrovský rockový sen. Tento rok som totiž zažil ich pražský koncert a práve o ňom bude dnešný blog.

Kapelu Def Leppard počúvam naozaj už roky a ich albumy Hysteria a Pyromania považujem tak ako veľká časť rockovej komunity za skutočné klenoty. Táto Sheffieldská banda inak vznikla v roku ´77, teda presne v roku, kedy som sa narodil a aj keď sú na scéne už dobrých 40 rokov, energie majú naozaj na rozdávanie, ale k tomu sa ešte vrátim.

Def Leppard si so sebou na turné tentokrát zobrali ďalšiu skvelú bandu, a to legendárnych Whitesnake, ešte legendárnejšieho Davida Coverdala a práve oni otvárali tento skvelý rockový večer. Musím ale povedať, že nech je Coverdale akokoľvek uznávaný ako jeden z najväčších rockových hlasov, na tomto koncerte mu to veľmi nespievalo. Neviem ako to bolo na ich sereďskej zástavke, ale tu za neho celý koncert viac-menej odspievala kapela, ktorá hrala samozrejme viac ako dokonale. Bolo sa skutočne na čo pozerať. Zazneli tradične všetky najväčšie hity kapely, a tak si vypredaná hala s radosťou zaspievala hity ako Is This Love, Here I Go Again alebo Still Of The Night, s ktorou sa Whitesnake rozlúčili s pražským publikom.

Aj keď Coverdale pôsobil na pódiu naozaj sebavedome a svojimi pózami ukazoval publiku svoju rockovú korunu, v momente ako prišli na pódium Def Leppard, bolo jasné, že prišli skutočné hviezdy. Bez akýchkoľvek nacvičených postojov prebrali energiu haly na svoju stranu. Celú svoju show odpálili singlom Rocket z už spomínanej dosky Hysteria, a od tohto momentu skromne pôsobiaci rockeri pridávali skutočne hit za hitom. Hneď druhá vec playlistu Animal dostala do varu celú do posledného miesta vypredanú halu, a tak to ostalo až do posledného tónu večera.

Ja som koncert Def Leppard ešte nikdy nezažil, a tak ma okrem iného samozrejme zaujímalo aj to, ako naživo znejú bicie. Tie má totiž bubeník kapely Rick Allen od svojej auto nehody a amputácie ruky z roku 84 špeciálne upravené tak, aby na nich dokázal hrať. Za seba musím povedať, že som dlho nevidel na rockovom stagei tak vysmiateho týpka. Rick hrá naozaj výborne a aj keď jeho set vyzerá oproti bežným rockovým bubeníkovým setom ako detský, zvuk z neho išiel obrovský. Ale späť ku koncertu.

Keď máte radi Def Leppard a poznáte ich najväčšie hity, nemohli ste byť sklamaní. Páni jednoducho vedia, čo ich fanúšik chce počuť a presne to aj servírovali. Foolin’, Let´s get Rocked, Hysteria, Rock Of Ages či Pour Some Sugar On Me, jednoducho rockový raj. Došlo ale aj na power balady, ktorými sú Def Leppard tak známi. When Love and Hate Collide, Love Bites, Bringin’ on The Heartbeak, alebo aj akustická Two Steps Behind rozcítili aj toho najtvrdšieho rockera a za seba musím priznať, že aj nejedna slzička padla od šťastia, jednoducho toto páni naozaj vedia a sú v tom dokonalí, ak nie najlepší.
Keď prišlo po skoro dvoch hodinách na záverečnú Photograph, nikomu sa nechcelo domov a aj ja som si prial, aby tento skvelý večer ešte pokračoval.

Po koncerte každý odchádzal s obrovským úsmevom na tvári a mne ten úsmev vydržal až do ďalšieho rána. Videl som konečne Def Leppard, a to je naozaj niečo, na čo sa nezabúda.

Zdroj: GZA