Nedeľa, 25. august 2019 - Meniny má Ľudovít
Víkendový Rock s Mary
Steppenwolf - Born To Be Wild
Playlist hraných skladieb

GZA na koncerte Limp Bizkit v Seredi!


Limp Bizkit – 23. júl, Sereď, Amfiteáter

Zdroj: Stano Klačanský

Limp Bizkit sú na scéne od roku 94 a za tú dobu stihli vydať päť naozaj skvelých a hlavne úspešných dosiek. Momentálne pracujú už nejaký ten piatok, teda skôr rok, na novej doske a popri nahrávaní sa vydali viackrát na turné. Teraz sú v Európe v rámci ich Unfollow Tour 2019. Aj keď už Limp Bizkit na Slovensku párkrát vystupovali, pre mňa to tentoraz bolo takzvané “tenkrát poprvé”.

Slovensko pre Limp Bizkit bolo teraz špeciálne, pretože v našej krajine v rámci ich aktuálneho turné vystúpili páni rovno dvakrát. V Košiciach a momentálne v najrockovejšom meste na Slovensku v Seredi. Do Košíc sa mi nepodarilo dostať, ale stihol som Sereď a práve o tomto parádnom rockovom večere bude tento blog.

Keď som sa dozvedel, že sa majú tento rok usporiadať na Slovensku rovno dva koncerty Limp Bizkit, bolo od začiatku jasné, že si túto šancu nemôžem nechať ujsť. Limp Bizkit mám naozaj veľmi rád a keď na prelome milénia vydali dosku Chocolate Starfish and the Hot Dog Flavored Water, nedokázal som ju vytiahnuť z prehrávača pekne dlhý čas.

Musím sa ale priznať, že okrem vecí, čo hráme v rádiu, som si Limp Bizkit v posledných rokoch veľmi nepúšťal. Vedel som, že ich koncerty sú vždy plné energie a, samozrejme, hitov, ale priznám sa, že som radšej nič veľmi neočakával.

Keď sme s rádiovou partiou dorazili do Serede, bolo hneď jasné, že tento večer bude okrem skvelej hudby plný náhodných stretnutí. Koncert velikánov ako sú Limp Bizkit si totiž okrem tisíciek fanúškov nenechali ujsť ani headlineri domácej scény ako Slíže alebo Zoči Voči, a tak bolo od začiatku o zábavu postarané. Ale poďme asi rovno na samotný koncert.

Ten začal pár minút po dvadsiatej tónmi skladby Jump Around od legendárnej Los Angelskej hip-hopovej kapely House of Pain, ktorej členom je aj dj kapely Limp Bizkit DJ Lethal. Počas tohto playbackového intra postupne nastúpila na pódium kapela v zostave DJ Lethal, John Otto, Sam Rivers a, samozrejme, Wes Borland a Fred Durst.

Wes Borland nastúpil na pódium už tradične nalíčený a pre tento večer oblečený do belasého kabátu s kovbojským klobúkom, ktorý nádherne dopĺňali svietivo zelené slipy. Jednoducho paráda.

Limp Bizkit presne vedia, čo na ľudí funguje a tentoraz si povedali, že skutočne budú hrať len hity, a presne toto priniesli aj na amfiteáter do Serede. Svoj koncert kapela otvorila skladbou Hod Dog z mojej najobľúbenejšej dosky, a tak mne uletel dekel okamžite.

Instantne som sa dostal v čase do roku 2000 a spolu s ostatnými som kričal do pódia všetky slová, ktoré som si aj keď niekedy len foneticky zázračne pamätal. A od tohto momentu to už iba ako sa u nás v rádiu hovorí „naberalo na gulách“. My Generation, Rollin', Nookie, Gold Cobra, Break Stuff, My Way, Take A Look Around.

Jednoducho počas večera zazneli naozaj všetky zásadné hity kapely, ale nielen tie. Do playlistu kapela v rámci ich osobnej zábavy doplnila hity od iných kapiel. A tak sme si napriklad v rámcu setu vypočuli skvelú verziu skladby Killing in The Name od Rage Against The Machine, na ktorej sme si so Sifónom skoro vykričali hlasivky. No to ani z ďaleka nebolo všetko. Samozrejmosťou playlistu Limp Bizkit je už roky cover skladby Behind Blue Eyes od The Who, ktorú tentoraz odspieval Fred spolu s fanúšikmi do pusteného samplu. Neskôr sa v rámci takého čudného karaoke predstavil Wes Borland s coverom skladby An Occasional Man od americkej herečky a speváčky Glorie DeHaven. No počas večera zaznel napríklad aj mix skladieb Heat-Shaped Box a Smells Like Teen Spirit od Nirvany, ktoré Fred uviedol slovami „Milujem Nirvanu“. No ako fragmetny zazneli aj Welcome to The Jungle od Guns N Roses alebo aj Master Of Puppets od kapely Metallica.

Aj keď mne osobne tieto coverové výpady nevadili, počul som z okolia neskôr hlasy, že mohli radšej v rámci času zahrať viac svojich vecí...

No podľa mňa to páni urobili dobre. Ľudia si koncert naozaj užili a to bolo vidieť na tvárach ľudí všade naokolo. Jediné, čo mrzí mňa, je, že páni nepredstavili jedinú novinku z pripravovanej dosky Stampede of the Disco Elephants, na ktorej podľa dostupných informácií pracujú už od roku 2012 a ktorá sa chtiac-nechtiac stáva akousi nu-metalovou verziu albumu Chinese Democracy.

Inak sa podľa mňa nedá koncertu v Seredi nič vytknúť.

Ja osobne som si zaskákal a zakričal ako už veľmi dlho nie a už teraz viem, že ak budú Limp Bizkit niekde v okolí, určite si ich už nenechám ujsť.

 GZA

za foto ďakujeme Stanovi Klačanskému

 




Cookies

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.