GZA a SiFon na koncerte Rolling Stones v Prahe!


Obaja na tento výnimočný koncert nezabudnú!

Zdroj: GZA

  Rolling Stones, Praha, 4.Júl 2018

 

Stouni patria k špičke hudobnej scény viacmenej od svojich začiatkov a aj minulý rok prišli na Pražské Letňany ukázať, že ani po skoro 60tich rokoch na pódiách nepatria do starého železa.

 

Pre mňa bol koncert Rolling Stones vždy niečo ako nedosiahnuteľná méta a zároveň sen. Roky som jednoducho nemal šťastie na termíny a vždy keď boli niekde v okolí, som bol preč. No minulý rok sa mi konečne po rokoch čakania podarilo tento rockový sen naplniť. 

 

Hneď ako Stouni vyhodili termíny svojho No Filter Tour, bolo jasné, že tentokrát nič nenechám na náhodu a určite tam nebudem chýbať. Presne toto si povedal aj SiFon a jeho Miška, a tak som bol šťastný, že nebudem musieť do Prahy cestovať sám.

 

Stouni začali písať svoju Československú koncertnú históriu dnes už legendárnym koncertom kapely v auguste 1990, kedy vystúpili v rámci svojho Urban Jungle Tour na skutočne narvanom pražskom Strahove len necelých 9 mesiacov od nežnej revolúcie. Vtedy ich do Československa pozval osobne prezident Václav Havel a od tej doby už Stouni naše končiny navštevujú pravidelne. Síce sme ich ešte ani raz nemali možnosť vidieť u nás na Slovensku, no ich české koncerty berú domáci fanúšikovia kapely tak ako kedy to bolo u nás. A presne s týmto pocitom sme aj vstupovali do areálu koncertu. 

 Prvou predkapelou pražského koncertu bola švajčiarska kapela Gotthard, no tú sme vďaka skvelému jedlu v neďalekej krčme nestihli. Ale Gotthard neboli jediní predskokani. Pred Stounami si ich nádherné obrovské pódium ozdobené štyrmi nekonečne vysokými ledkami vyskúšali ešte české legendy Pražský výběr. Tí majú vďaka frontmanovi kapely Michalovi Kocábovi s kapelou už roky nadštandardné vzťahy, a preto toto spojenie nebolo žiadnym prekvapením. Kapela si svojim vystúpením uctila odkaz Václava Havla a odohrala desiatku svojich najväčších hitov. 

Čo sa ale mňa osobne týka, tak na mňa veľký dojem teda neurobili, no v tomto by väčšina publika so mnou určite nesúhlasila.

 

V každom prípade, tento večer bol samozrejme celý o mojom vysnívanom koncerte legendárnych Rolling Stones. Aj keď sme so SiFonom už nejakú chvíľu v rádiu žartovali na tému, či to páni vôbec do koncertu dožijú. Boli sme neskutočne nadšení a v očakávaniach, čo sa bude diať. Mick Jagger mal totiž hneď po príchode do Prahy nejaký problém s hlasom, ktorý prepierali všetky bulvárne aj nebulvárne denníky, a tak naše nadšenie striedal jemný strach zo zrušeného vystúpenia. Kameň zo srdca nám obom padol,až keď sme Stounou videli konečne stáť na pódiu.

 

Moje emócie boli v momente niekde za horizontom a pri prvých tónoch Richardsovej gitary ma zalial neuveriteľný pocit šťastia z daného momentu. Stouni sa s tým naozaj nepárali a svoj set odpálili rovno skladbou Street Fighting Man z legedárnej dosky Beggars Banquet z roku 68. Aj keď za 50 rokov od kedy skladba vznikla, Jagger, Richards, Watts a aj Wood trošku zostarli. Energiu, s ktorou ju páni odpálili, by im mohli závidieť aj mnohé mladé kapely. Jednoducho sa to na nás z pódia valilo a s každou skladbou radosti len pribúdalo. Hitmy páni naozaj nešetrili. It’s only Rock ’n’Roll (But I Like It), You Can’t Always Get What You Want,  Dylanov cover Like A Rolling Stone, Brown Sugar, alebo protivojnová Stouňácka hymna Paint It Black, to je len pár highlightov večera. 

 

Jagger aj napriek už spomínanej návštevy u lekára behal a tancoval po pódiu ako za mlada a spieval dokonale. Charlie Wats sa síce za bicími vo svojich 77 rokoch trošku strácal, ale jeho úsmev naznačoval neskutočnú radosť a tá bola viditeľná u všetkých štyroch hlavných protagonistov. Richards so svojím typicky vysmiatym pohľadom sádzal jedno kilo za druhým a akoby sa s Ronniem Woodom naťahovali, kto je lepší. V ich gitarách znela taká tá stará bluesová špina a išla z toho čistá radosť. 

 

Za mňa to osobne v ten večer vyhrali skladby Miss You, Start Me Up, Jumping Jack Flash a samozrejme jedna z mojich najobľúbenejších vecí vôbec Gimme Shelter.

Ale musím povedať aj to, že chýbali mi trošku veci z mojej obľúbenej dosky Bridges To Babylon, ktorú tentokrát páni úplne obišli.

 

Celý večer nakoniec uzavreli megahitom (I Can’t Get No) Satisfaction, ktorý s nimi jednoducho spieval každý “od stánkarov s pivom až po sekuriťákov pri vstupe”. 

 

Aj keď majú páni skutočne svoj vek, ich nadšenie sa im nedá uprieť. Peniaze, tie už nepotrebujú roky, a tak je zábava a hranie s priateľmi na celý život tou najlepšou cestou do nedohľadného dôchodku.  

 

Jednoducho, nejako takto vyzerá skutočný rock n roll.  

 

Všetci tí, ktorí tam v tento krásny letný večer boli, zažili niečo výnimočné, niečo neopakovateľné a hlavne…boli to Rolling Stones, takže určite legendárne! 

No a ja? Ja som konečne spokojný, veď ako sa medzi nami rockermi hovorí “vidieť Stouns a môžeš umrieť”. 

 

Už som kľudný:)

 

Aby som ale nezabudol. Tento parádny koncertný zážitok som mal ešte viac umocnený faktom, že v pauze medzi Výběrom a Stounami sa SiFon stihol zasnúbiť so svoju Miškou. No a ja som bol toho samozrejme svedkom.  Bolo to krásne, romantické a rockové. 

 

Jednoducho k tomu už naozaj nie je čo dodať!